Keď bezbariérovosť nie je snom

bezbarierovostPoznáme to všetci. Aj ja. Občas žasnem, no pamätám si aj na chvíle, kedy som sa dôstojne necítila. V tej dobe moja rodina netušila, že existuje niečo ako schodolez, či stropný zdvihák. Bola som typický príklad človeka, ktorému sa zo sekundy na sekundu zmenil život. Keď doma po dlhočizných troch mesiacoch som bola sama na záchode, doslova som si to užívala. Jasne, nemala som silu v rukách, aby som na záchod z vozíka presadla sama, ale…

Bývam v bytovke bez výťahu. Keď som ešte nebola schopná chodiť, nosili ma na vozíku hore a dolu. Väčšinu času som trávila zavretá v byte, pretože aj na balkón viedol schod. Čo už, v dobe, keď kolaudovali túto bytovku, nik netušil, že niekedy sa na trhu objaví schodisková sedačka či plošina pre imobilných. V tej dobe boli ľudia s hendikepom pozatváraní v ústavoch, alebo v lepšom prípade, doma. Samozrejme, dôkladne skrytí pred zrakom okolia. To ja som sa teda skrývať nemienila. Dnes v našom meste ťažko stretnete človeka, ktorý by nepoznal mierne a správne trhnutú blondínu na červenom vozíku, okolo ktorej šantia dve deti.

Mala som šťastie. Po tom ,ako som sa prebrala z kómy, som vážila niečo okolo štyridsaťpäť kíl. Dnes mám do šesťdesiat. No ak k tomu prirátame vozík (klasický, starý, ktorého váha sa pohybuje v rozmedzí dvadsať až dvadsať päť kilogramov), pochopíte, že som bola záležitosť pre dvoch chlapov. Že v nemocnici mi potrhali šľachy na ramene, pretože ma potrebovali dvihnúť z postele a nevládali? Stáva sa. Mňa rameno bolelo ešte dva roky, kým som ho v slzách cvičením neuvoľnila. Tomuto všetkému možno predísť, iba ma mrzí, že často o tom nevedia ani zamestnanci zdravotníckych zariadení. Že na to nie sú v nemocniciach peniaze. To vravte viete komu…

To množstvo jaziev na mojej duši nemožno vidieť. Istú dobu svojho života som nebola človek. A chcem veriť, že je tomu koniec.

Žijeme v dobe, ktorá nám ponúka neskutočné možnosti, ako architektonické bariéry prekonať. A tiež sa pracuje na skrátení čakacích dôb, kedy úrady na niečo uvoľnia príspevok.

Občas mi je smutno, že tí najbezbrannejší najviac doplácajú na rozhodnutia ľudí od stola. Ľudí, ktorí netušia, akú bariéru predstavuje jeden jediný schod. A pritom, väčšina bariér v našom svete je riešiteľná – dôstojné používanie toalety, vane, vstávanie, či líhanie do postele bez zbytočných zranení – človeka s hendikepom alebo jeho asistenta. Že bývate v bytovke bez výťahu, či v poschodovom rodinnom dome? Áno, je tu odpoveď. Na akúkoľvek bariéru existuje riešenie a aj ľudia, ktorí vám pomôžu, poradia.

Aj vďaka nim sa mi plní sen – svet bez bariér.

autor : Dagmar Sváteková

 

Dovoľte aby sme Vám poradili a kontaktujte nás na bezplatnom čísle: 0800 199 060 alebo na velcon@velcon.sk

 

Získajte tento produkt cez príspevok od štátu Kontaktujte nás