Svetová populácia starne, pribúdajú ľudia v postproduktívnom veku, medicínsky pokrok napreduje. Následkom je čoraz urgentnejšia potreba tvorby takého verejného prostredia, ktoré je ľahko prístupné všetkým skupinám obyvateľstva. Túto úpravu môže zabezpečiť priamo špecializovaná firma na bezbariérové prostredie s potrebnými technológiami, ale takáto potreba musí vznikať už na úrovni samotného navrhovania verejného priestoru.
Potreba bezbariérového prístupu rastie
O bariérach zvyčajne hovoríme najmä v súvislosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím, pre ktorých je bezbariérový prístup, respektíve jeho absencia, jednou z najväčších prekážok na ceste k plnohodnotnému životu. Táto problematika sa ale netýka len ich. Aj zdraví ľudia sa v určitých životných momentoch môžu ocitnúť v situácii, kedy im tieto bariéry nepríjemne vstúpia do života. Svoje o tom vedia tehotné ženy, rodičia s detskými kočíkmi, seniori alebo dočasne pohybovo limitované osoby.
Hlavným poslaním práce architektov, urbanistov, dizajnérov či stavebných inžinierov je tvoriť prostredie, ktoré bude slúžiť ľuďom. To znamená, že aj ľudom, ktorí sú telesne postihnutí alebo znevýhodnení, a na to, aby sa mohli bezproblémovo pohybovať po verejných, ale aj súkromných priestoroch, potrebujú špeciálne upravené prostredie. Nielen zdravým ľuďom, ale aj telesne postihnutým, starým alebo nevládnym.
Výťahy pre imobilných sú len jednou z možností
Existuje viacero technických riešení, ktoré môžu architekti alebo urbánni dizajnéri zakomponovať do moderných mestských areálov. Záleží na type budovy a možnostiach, ktoré vyplývajú z jej architektonického riešenia. Najmä schodiská sa stali príznačným symbolom bariéry a obmedzeného prístupu. Pre človeka na invalidnom vozíku sú neprekonateľnou prekážkou – pokiaľ nie sú opatrené technológiou, ktorá im ich umožňuje prekonať. Akou napríklad?
Plošiny
Plošina je jeden zo spôsobov prekonávajúcich nerovný povrch. Množstvo verejných inštitúcií ani v 21. storočí stále nemá zabezpečený bezbariérový prístup. Banky, školy, knižnice či úrady bývajú často veľké budovy s výraznou a zaujímavou architektúrou. Bohužiaľ, často to pre zdravotne postihnutých a znevýhodnených znamená len jedno – nedostupnosť. Plošiny pre imobilných sa dajú použiť v interiéri aj v exteriéroch. Takáto schodisková plošina dokáže človeka na invalidnom vozíku bezpečne previesť schodiskom, a to aj bez cudzej pomoci.
Výťahy
Ak je treba preklenúť väčší výškový rozdiel na malom priestore, viac ako plošina pre imobilných sa hodí výťah. Tie sa tešia zaslúženej obľube. Dajú sa nájsť napríklad na železničných nástupištiach alebo v obchodných centrách, napriek tomu je ešte množstvo priestorov, kde by mohli byť, ale nie sú. Výťahy pre imobilných ale nie sú len doménou verejných priestorov. Nájsť sa dajú aj pri rodinných domoch alebo bytovkách. Tam môžu nahrádzať niekedy nedostupný klasický výťah, alebo ho vhodným spôsobom dopĺňať. Iným variantom je schodiskový výťah, ktorý pomáha preklenúť schodisko podobným spôsobom, ako plošina.
Nájazdové rampy
Jedným z najefektívnejších riešení prekonávania schodísk sú nájazdové rampy pre invalidné vozíky. Ich výhodou je prenosnosť, ľahká inštalácia a to, že odpadá nutnosť architektonického alebo stavebného zásahu do prostredia. Nevýhodou je, že pokiaľ nie sú nainštalované napevno, potrebuje imobilná osoba sprievod, ktorý by ich na schodisko uložil.
Na podobnom princípe funguje aj schodolez. Pomáha síce pri presune osoby na invalidnom vozíku po schodisku, bez asistencie sa to ale neobíde. Na druhej strane, mobilné nájazdové rampy a schodolezy patria medzi menej finančne náročné riešenia bezbariérového prístupu. Dajú sa využiť na viacerých schodiskách, zmestia sa do auta a netreba kvôli ním nič prestavovať alebo búrať.
Tvoriť bezbariérové prostredie sa stále musíme učiť
Problémom je, že dosiaľ je v našich mysliach zakotvená metodika tvorby verejného prostredia pre zdravého, plne mobilného človeka. Takto sme sa to kedysi dávno učili a mnohokrát ešte i v súčasnosti učíme. Spoločnosť však nepozostáva len z takýchto ľudí. Žije medzi nami vysoký počet ľudí, ktorí sú v tom lepšom prípade odkázaní na barlu, v tom horšom na invalidný vozík. Schodiská či obrubníky sú pre nich niekedy znepríjemnením pri pohybe, inokedy, bohužiaľ, aj neprekonateľnou prekážkou. Preto by mala byť moderná architektonická a urbánna tvorba voči týmto osobám ohľaduplná. Nie vždy to tak ale je. V takých situáciách môže pomoc zabezpečiť napríklad firma Velcon, ktorá sa zaoberá technológiami určenými na odstraňovanie bariér už viac ako 14 rokov.
Povolanie architekta nie je len o vytváraní a navrhovaní atraktívnych budov. V prvom rade by mal architekt premýšľať o svojej práci ako o službe verejnosti. Kto vkročí do prostredia modelovaného architektonicko-urbanistickou tvorbou, mal by cítiť, že hlavným vyznaním jeho tvorcov bol humanizmus.
Článok sa inšpiroval publikáciou: Tvorba bezbariérového prostredia (Vydavateľstvo: Eurostav)
